Škodcovia dreva

Škodcovia dreva dokážu ohroziť statiku stavby aj rozložiť pôvodne krásnu komodu na obyčajné prachové častice. Druhov týchto škodcov je celá škála, vyvíjajú sa v rozdielnych podmienkach, ale môžu sa dopĺňať a v nežiaduce symbióze spôsobiť závratné škody. Hlavnými skupinami biologických škodcov sú drevokazný hmyz a drevokazné huby. K nim sa navyše pridávajú tiež plesne. Tie napádajú povrch dreva a sú potom vstupnou bránou pre drevokazné huby. V prírode síce tieto faktory zohrávajú dôležitú úlohu pri rozklade starých, oslabených alebo odumretých stromov, a tým podporujú prirodzený kolobeh života, v ľudských obydliach ale rozhodne nemajú čo robiť.

Ohrozenie dreva hmyzom môže nastať už při vlhkosti dreva nad 10 % a teplote nad 10° C, čiže ohrozené je aj drevo veľmi dobre vysušené. Nebezpečenstvo ohrozenia dreva hubami nastáva, keď vlhkosť dreva (aj len prechodne) prekračuje 20 %. Ďalej keď je drevo v trvalom kontakte so zemou alebo vodou, prípadne je zabudované vo vonkajšom prostredí a v jeho trhlinách a škárach sa môžu usadzovať nánosy špiny, či trhlinkami môže preniknúť hmyz alebo spóry húb a plesní. Optimálna teplota pre rozvoj húb je 22-25° C. Nebezpečenstvo ohrozenia dreva plesňami nastáva, ak je vlhkosť povrchu dreva vyššia ako 25 %.

Drevokazný hmyz

Drevokazné huby

Plesně

Drevokazný hmyz môže svojím pôsobením významne poškodiť krovové a ďalšie drevené konštrukcie stavieb.

01. Červotoč
Najznámejším zástupcom drevokazného hmyzu v našich klimatických podmienkach. Existuje rada druhov tohto škodcu. Napadá hlavne drevo ihličnanov a listnáčov, predovšetkým na chladnejších a vlhších miestach (v dreve o vlhkosti pod 10 percent už vývoj červotoča neprebieha). Drevo stráca pevnosť a rozpadá sa. Deštrukciu dreva spôsobujú jeho larvy, ktoré vo vnútornej štruktúre vytvárajú chodby požieraním, a tým znižujú mechanickú funkciu prvkov. Larvy červotoča väčšinou nenarušujú vonkajšiu vrstvu dreva, preto je napadnutie dlho ľudskému oku skryté. Dospelý, vyliahnutý jedinec opúšťa drevo výletovými otvory o priemere 0,5 - 2 mm za doprovodu padajúceho požerkového prášku, tzv. drviny.

02. Fúzač
Najčastejšie sa vyskytujúcim drevokazným hmyzom je fúzač, a to fúzač krovový a fúzač fialový. Fúzači milujú teplo, optimálne podmienky nachádza na pôdach v krovoch, pôsobí preto najväčšie škody na zabudovanom ihličnatom dreve. Jeho vývojový cyklus trvá 3 až 6 rokov, niekedy aj viac ako 10 rokov. Dospelé larvy vytvárajú dlhé chodby s oválnym prierezom, ktoré bývajú nepravidelne utesnené drví, ktoré larvy pri požieranie vytvorí. Po vyliahnutí sa dospelý jedinec prohlodá k povrchu dreva, kde výletovými otvorom spoločne s požerkovým práškom opustí drevnú hmotu. Výletové otvory tesárikov sú oválne s veľkosťou medzi 4 až 10 mm.

03. Hrbohlav
Do Európy bol zavlečený s dovozom niektorých druhov dreva. Vedľa tropických driev ale napadá aj belavé drevo duba. Drevo ihličnanov je proti hrbohlavovi spravidla odolné. U nás je významný hlavne hrbohlav parketový a podobný, len o trochu väčší, hrbohlav dubový. Larvy tohto škodcu sa môžu vyvíjať aj v miestnosti s ústredným kúrením, kde nie sú podmienky pre vývoj fúzača ani červotoča. Tento chrobák poškodzuje najčastejšie nábytok, obloženie, parkety. V konečnom štádiu sa drevo prakticky premení v drevný prach.

04. Piloritka
Vyhľadáva čerstvé drevo (jedľové, borovicové, smrekové a smrekovcové). Jej larvy sú však schopné sa počas dvoch i viac rokov vyvinúť do dospelého jedinca tiež v zabudovanom dreve. Dospelé jedince potom nájdete napríklad aj v palubovkách, paletách a inde. Pri napadnutí slabší intenzity je ľahké ich prehliadnuť, takže škody môžu byť zreteľné iba niekoľko rokov po vyletení hmyzu.

Drevokazných húb je hneď niekoľko skupín.
Podhubie drevokazných húb preniká do vnútra dreva, zároveň sa ale šíri aj na jeho povrchu, čím sa môže huba nielen rozširovať, ale aj rozmnožovať.

Povrchové podhubie môže mať podobu vatovitého povlaku, tenkých povrazcov či blanitého povlaku. Ak sú vhodné podmienky (optimálna teplota pre rozvoj húb je 22 - 25 ° C), podhubie sa rýchlo rozrastá a môže vytvárať plodnice. V nich vznikajú výtrusy, ktorými sa huby rozmnožujú. Výtrusy sa ľahko šíri vzduchom a nedajú sa rozpoznať inak, než len pod mikroskopom. Huby napadajú drevo skladované aj spracované a zabudované a rozkladajú jeho drevné bunky. Drevo potom stráca pevnosť a rozpadá sa. Aby sa mohli drevokazné huby uchytiť a rásť, potrebujú k tomu predovšetkým vlhkosť dreva, vhodnú teplotu a objem vzduchu v dreve. Súčasne potrebujú kyslejšie prostredie.

Najväčším postrachom je drevomorka. Najčastejšie sa s ňou stretávajú chalupári, ale jej výskyt je možný vo všetkých vlhkých miestnostiach. Táto huba rozkladá drevo ihličnatých i listnatých stromov. Rastie pri teplotách od 3 do 26 ° C a od vlhkosti dreva 18 - 20 %. Drevomorka sa veľmi rýchlo šíri. Rýchlosť jej rastu je až 10 mm za deň. Darí sa jej v pivniciach, pod podlahami, ale aj v strešných krovoch. Doslova sa zabýva vo vašom dome a vy si toho ani nevšimnete. Dřevomorce sa hovorí "hrdzavý mor". Má hnedastú farbu, šíri sa hrdzavými výtrusy. Na začiatku sa prejavuje pavučinovým povlakom na vlhkých stenách, ktoré pripomínajú pleseň. Tieto bielošedé povlaky sa potom rozrastajú do nepravidelných oválov hnedočervenej farby, plodníc s bielymi okrajmi, ktoré starobou šednú alebo žltnú a ktoré môžu dosahovať v priemere 25-30 cm. Pripomínajú vzhľadom choroša a ich výška môže byť až 3 cm.

Drevo sfarbujúce huby
Spravidla napádajú už čerstvé rezivo, guľatinu a hlboko prenikajú do dreva, čo spôsobuje nežiadúce farebné zmeny. Drevo sfarbujúce huby síce neznižujú pevnosť dreva, môžu však skryť iné, oveľa nebezpečnejšie druhy húb. Drevo sfarbujúce huby spotrebovávajú významnú časť zásob imunitných látok vytvorenú stromom. Tým znižujú prirodzenú odolnosť dreva proti ďalšiemu napadnutiu dreva drevokazným hmyzom alebo drevokaznými hubami.

Plesne rastú predovšetkým napovrchu dreva s počiatku ako izolované kolónie, ktoré sa časom zväčšujú a spájajú.

Podľa rodu sa plesne môžu prejavovať napr. ako zelené okrúhle ostrovčeky, čierne drobné bodky, biele chumáčiky vaty a pod. Tu okrem estetickej degradácie dreva prichádza do úvahy tiež zdravotný aspekt kontaktu človeka s plesňami. Pri styku s takto napadnutým drevom sa predovšetkým prostredníctvom spór plesní šírených vzduchom môžu rozvinúť alebo zhoršiť napr. alergie alebo astma.

Predchádzajúci článok

Prečo impregnovať Ďaľší článok

Čo hovorí legislatíva